V nedávnom rozhodnutí (rok 2025) Najvyšší súd SR v odôvodnení jedného svojho rozhodnutia ohľadom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyslovil niekoľko zaujímavých právnych názorov, ktoré uvádzame v obsahu tohto článku. 

Po prvé, ohľadom vyhodnocovania dôkazov o tzv. vnosoch z výlučného majetku bývalých manželov dovolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dôsledne dbal na rovnosť strán, keď pri oboch stranách vzal za preukázané len také skutočnosti týkajúce sa vnosov do BSM, ktoré vychádzali nielen z výpovedí rodinných príslušníkov strán sporu ako údajných darcov finančných prostriedkov, ale aj z listinných dôkazov preukazujúcich, že títo darcovia mali príslušné finančné čiastky naozaj k dispozícii. Súd prvej inštancie napriek tvrdeniam svedkov – darcov neuznal také tvrdené vnosy do BSM, ku ktorým neexistovali listinné dôkazy o pôvode darovaných financií. Pri vyhodnocovaní výpovedí svedkov súdy nižších inštancií vychádzali aj z ďalších prvkov, ako sú spoločenské či vzťahové postavenie svedka a jeho záujem na výsledku sporu – v dôsledku tohto kritéria, súdy uznali len také vnosy do BSM, ktoré boli okrem výpovedí príbuzných potvrdené aj listinnými dôkazmi; schopnosť a bezprostrednosť vnímania skutočností svedkom, jeho odbornosť, celkové vyznenie výsluchu svedka. Predovšetkým však dôsledne hodnotili výpovede svedkov nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. 

Po druhé, vo vzťahu k novým návrhom na vykonanie dôkazov, konkrétne na nové znalecké dokazovanie ohľadom ceny vysporiadavanej nehnuteľnosti v odvolacom konaní, súd správne poukázal na ustanovenie § 383 CSP, teda na viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Úlohou odvolacieho súdu v sporovom konaní nie je nanovo zisťovať skutkový stav, ale len preskúmať, či súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne (prirodzene, podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Takto treba vykladať aj judikatúrou ustálenú zásadu, že pri vyporiadavaní BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, ale z ceny v čase, keď dochádza k vyporiadaniu (R 21/1970, R 42/1972). Pod „časom, keď dochádza k vyporiadaniu“ sa nemá na mysli čas rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní, ale čas rozhodovania súdu prvej inštancie. Nárast cien nehnuteľností v období medzi vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno považovať za žiadnu z prípustných novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.

Po tretie, podľa názoru dovolacieho súdu aj v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné pri rozhodovaní o trovách posudzovať úspech jednej a druhej strany sporu. Avšak vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, nemožno za úspech žalobcu považovať samotnú skutočnosť, že súd BSM vyporiadal, prípadne že ho vyporiadal tak, ako žiadal žalobca. V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie BSM je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 266/2022). Je teda potrebné porovnať, čo žiadali obe strany v priebehu celého konania, najmä čo bolo medzi nimi sporné, a úspech strán je potrebné odvodzovať od toho, ako rozhodol súd o týchto sporných skutočnostiach. Úspech alebo neúspech strán sporu je až v tom, akého podielu sa komu dostane (v porovnaní s tým, čo v priebehu konania žiadal).

29.09.2025

JUDr. Jana Biroščáková